Pavlove tipy #9

Týždenný newsletter Pavla Dvořáka

Vo svete YouTube a vo svete tvorcov obsahu sa udiala celkom významná udalosť. Youtuber CJ So Cool predal 35% budúcich zárobkov v aukciu výmenou za finančnú injekciu, ktorá mu pomôže posunúť kvalitu obsahu na vyššiu úroveň. 

Model kedy sa investorom predávajú budúce zárobky nie je novinka ani v kreatívnom priestore. Hollywoodskej štúdia takto operujú dekády, investori vložia do produkcie väčší objem peňazí za ktorý neskôr berú časť zo zisku. V start-upovej scéne to už vôbec nie je zriedkavé, väčšina technologických firiem takto začala. Avšak po prvýkrát použil tento nástroj tvorca obsahu na voľnej nohe. Využil službu Royalty Exchange ktorá umožňuje komukoľvek vymeniť časť svojich budúcich ziskov za finančnú investíciu cez online aukciu. 

Youtuber CJ má v súčastnosti takmer 9 miliónov odberateľov a dve miliardy videní. Za posledný rok mu pribudlo približne pol milióna odberateľov. Pre väčšinu z nás sú to zrejme nedosiahnuteľné čísla, avšak na globálnej úrovni je stále kam rásť, veľa youtuberov má desiatky miliónov odberateľov. Avšak tí čo sa k takýmto číslam dostali to dosiahli vďaka obrovským investíciám do tvorby obsahu. Napríklad asi najrýchlejšie rastúci youtuber v dejinách, Mr. beast (na hlavnom kanály má 63 miliónov odberateľov) na každé video vydá milióny dolárov. Väčšinu peňazí čo zarobí investuje späť do tvorby obsahu. Explozívny rast sa dá dosiahnuť iba obrovskými investíciami, a to platí vo všetkých odvetviach, nie len na YouTube. 

Aj preto je krok CJ veľmi zaujímavý a otvára zrejme úplne nové dvere aj pre ďalších tvorcov obsahu. Vďaka predaju 35% zisku z YouTube získal finančnú injekciu vo výške pol milióna dolárov a jeho investori budú dostávať minimálne 55 000 dolárov mesačne, čo sú zisky ktoré vykazuje s jeho aktuálnym dosahom. No ak peniaze zainvestuje správne, tento dosah a tým aj zisky iba porastú. 


Tri fotky z piatkového fotenia, všetky fotky sú na mojom blogu a Instagrame.


(poznámka: Tento newsletter neprešiel korektúrou, určite obsahuje chyby a preklepy, za ktoré sa ospravedlňujem. Chcem však tento newsletter udržať spontánny, píšem ho aby som si zaznemal rôzne nápady a postrehy, a tak ich korektorke posielať nebudem)

Pavlove tipy #8

Týždenný newsletter Pavla Dvořáka

Portál navolnenoze.cz ma oslovil aby som im napísal príspevok do článku “Rok po”, ktorý bude o tom, ako podnikatelia prekonali prvý rok pandémie (píšem prvý rok, pretože podľa mňa to v rôznych formách potrvá ešte roky). Môj príspevok si budete môcť prečítať keď článok vyjde na ich blogu (ktorý je skvelý a naučil ma strašne veľa), ale jednu myšlienku zmienim aj tu. Napísal som, že prvým krokom, ktorý som spravil po príchode krízy bolo okažité osekanie nákladov. Peniaze išli iba na tri veci: jedlo, hypotéku a online kurzy. 

Počas pandémie som na online kurzy dal viac peňazí než kedykoľvek predtým. Keďže som nevedel čo sa bude diať a kam ma ten rok krízy posunie, chcel som byť pripravený. Zaplatil som si členstvo na Master class, Skillshare, Písanie hravo na prstoklad, Curiosity a Nebula (tie som ale moc nevyužil) a našiel som si veľa youtuberov, ktorý ma posunuli. Najmä Matt D’avella (toho som poznal už pred Covidom), Thomas Frank, Ali Abdal, Shu Omi, Jean Nagata a ďalší. Učil som sa všetko od strihu videa, správy farieb vo videu, animácie, úpravy zvuku, písania, lepšieho prejavu, aplikácii ako After effects, indesign, illustrator, final cut atď... Mnohé veci som vedel ako tak používať aj predtým, ale za rok krízy som sa chcel stať naozaj majstrom týchto nástrojov. V niektorých veciach sa mi to podarilo, niekde som dosť pohorel (napríklad animácie v After Effetcs, alebo v Motion sú stále záhady pre mňa). 

Rok 2020 bol pre mňa naozaj veľmi prínosný v tom, že som sa vďaka množstvu voľného času naučil strašne veľa vecí. Teraz už som zase v pracovnom kolobehu a nestíham sa učiť nové veci tak, ako by som si želal. Ale snažím sa. 

Jedna z vecí mi však pomohla neuveriteľne. Prešiel som na systém poznámkovania Smart notes (Zettelkasten) a začal som používať aplikáciu Roam research na prepájanie myšlienok a tém. To mi úplne zmenilo spôsob, ako pracujem s textom. 

Predtým, než som tento systém začal používať, som mal vždy ropzracovaný len jeden text. Ak som išiel písať, vždy som začal pracovať na začatom texte a nič iné som nepísal. Až dnes vidím ako ma to zdržovalo, niekedy som sa k danej téme musel premáhať a výsledok bol zlý, uponáhlaný, zároveň som prišiel o spontánne nápady k iným témam. 

Dnes vďaka aplikácii Roam research (ale ide primárne o systém práce, nie o samotnú aplikáciu, alternatív je veľa) pracujem na niekoľkých textoch zároveň. Je veľmi jednoduché medzi nimi prepínať s rovnakou rýchlosťou, ako mi behajú myšlienky po rozume. Čo je niekedy rýchlejšie než by som chcel. Zároveň ma niekdy milo prekvapí, že niektoré témy už mám rozpracované viac, než som čakal a k finálnemu textu už chýba iba krôčik. Vďaka tomuto prístupu sa mi podarilo zvýšiť počet textov, ktoré dokážem napísať, mám oveľa väčší prehľad a aj radosť z písania. Dnes si nehovorím “idem písať (doplň názov článku)”.

Dnes si poviem, “Idem písať”. A nepíšem jednu vec, ale odbieham, odskakujem a vyprázdňujem si hlavu od náhodných myšlienok, čo v konečnom dôsledku robí primárny text oveľa čistejší a krajší, a zároveň mám základ pre úplne iné texty, ktoré môžem písať v iný deň. 

Môj systém tvorby textov stojí na troch stavoch rozpracovanosti. 

  • Nápady na témy - kľudne aj jednoslovné nápady, či myšlienky. Je to jeden veľký zoznam. 

  • Brainstorming/research - nápady na ktorých som už nejak začal pracovať, ale na text sa to ešte nepodobá.

  • Texty - rozvinuté nápady ktoré som začal transformovať na text. Tu si sledujem stav rozpracovanosti podľa 4 úrovní (V Roam na to používam CSS kód od Tomáša Baráneka ). Prvá úroveň sú hrubo nahádzané myšlienky bez štruktúry, posledná - štvrtá úroveň je text, ktorému chýba už len jedna revízia a môže isť na korektúru, alebo na nahrávanie na video. Úrovne medzi tým charakterizujú v akom stave je text medzi prvou a štvrtou úrovňou. Hodnotenie je subjektívne. 

  • Published - všetko čo už je hotové ide do archívu, kde sa snažím jednotlivé témy označiť značkami, aby som sa k nim vedel prípadne vrátiť. 

Tento systém pomaly rozvíjam a zlepšujem. Je možné že o nejakú dobu bude iný, to sa u mňa stáva často. Ale zatiaľ to takto funguje. To čo ešte nemám úplne dotiahnuté sú výpisky z rôznych zdrojov, či už sú to blogy, podcasty, knihy a iné. A nemám vymyslené ako ich efektívne spracovať a ďalej transformovať na výstupy. Avšak práve Shu Omi má na svojom youtube kanály celkom prepracované systémy z ktorých beriem inšpiráciu, takže to časom určite vymyslím tak aby mi to sedelo. A potom vám o tom napíšem. 

Palo

(poznámka: Tento newsletter neprešiel korektúrou, určite obsahuje chyby a preklepy, za ktoré sa ospravedlňujem. Chcem však tento newsletter udržať spontánny a tak ich zatiaľ korektorke posielať nebudem.)


Malý fotobonus z posledného fotenia:

Pavlove tipy #7

Týždenný newsletter Pavla Dvořáka

Každý z nás máme tendenciu robiť si na svet názor a budovať si predsudky. Nemá cenu tváriť sa že to nerobíme, je to úplne prirodzené a robíme to všetci. Otázka je, či sme ochotní vystavovať tieto naše predstavy názorom druhej strany. Žiaľ väčšina ľudí nie je. A všetci s tým máme problém. Ak nám niekto búra predstavy o svete, strácame istotu pod nohami a zachváti nás strach, ba až panika. Kvôli tomuto strachu ľudia nechcú počúvať iné názory, špeciálne nie tie, ktoré im búrajú ich obraz sveta.

Stretávam sa s tým denne v komentároch pod mojimi videami, jeden takýto koment ma k tomuto článku aj inšpiroval. A stretol som sa s tým aj v offline-ovom svete. Na jeden zájazd mi prišla paní ako tento komentátor. Mala o Číne jasnú predstavu ako o špinavej, chudobnej a nefungujúcej krajine a dovolenku do Číny si vybrala len z jediného dôvodu. Aby sa utvrdila vo svojej predstave. Lenže potom prišla a ten svet nebol taký, aký si ho predstavovala. Chytilo ju naozajstné zúfalstvo. Bola podráždená, agresívna a neustále vytvárala konfikty. Vedela si nájsť len jeden spôsob, kedy som ju videl že bola v kľude a relatívne pokojná. Keď našla nejaký špinavý kút ulice a išla si ho odfiotiť, aby doma mohla ľuďom ukázať, že to tu naozaj je tak, ako im celý čas vravela. Špinavé. Čo na tom že celá ulica, celé mesto boli čisté, a ona dva dni cielene hľadala špinavé kúty ktoré fotila. Ona ich proste potrebovala aby mohla iným, ale najmä sebe povedať: “Mala som pravdu!”. 

Tieto príklady sú extrémy a nepíšem o nich preto, že by som chcel na týchto ľudí nejak útočiť. Ale preto že som si vďaka nim uvedomil, že to robím aj ja. Aj ja mám predstavy o svete, na ktoré povedome a možno niekedy aj vedome hľadám potvrdenia z vonku. Ak niekto moje predstavy vyracia, cítim sa nepríjemne, nekonfortne. A cítim aj ten strach. Strach z toho, že čo keď som to naozaj dvadsať rokov robil zle? Čo keď som sa nikam neposúval lebo som zle čítal svet okolo mňa, či dokonca, čo keď som išiel pospiatku? Fakty ktoré nám búrajú videnie sveta sú hrôzostrašné. 

Lenže tento strach je dobrá vec. Mali by sme sa mu vystavovať častejšie. Mali by sme cielene hľadať ľudí, ktorí naše videnie sveta búrajú. Výsledok je vždy pozitívny. Buď si vďaka určitej sebareflexii iba potvrdíme, že sme na správnej ceste, alebo ešte lepšie, včas zistíme že sme sa mýlili. A možno bude ešte čas to zvrátiť. 

Pavel

P.s. Pokiaľ by ste chceli tip ako ľuďom pomôcť odbúrať niektoré predsudky, odporúčam článok Tomáša Baránka: Země je placatá, a dokaž mi, že ne — průvodce biasy blízkých


Fotobonus: Pri natáčaní nového videa som nafotil nové fotky, tak sa o ne s vami chcem podeliť.


(poznámka: Tento newsletter neprešiel korektúrou, za prípadné chyby sa ospravedlňujem. Chcem však tento newsletter udržať spontánny a tak ich zatiaľ korektorke posielať nebudem.)

Pavlove tipy #6

Týždenný newsletter Pavla Dvořáka

Jedna z prvých tém s ktorou som tento newsletter otvoril boli krátke videá #shorts na youtube. Ako tento experiment dopadol?

Experiment sa vydaril v tom že som našiel úplne nový formát videí, ktorý ma veľmi baví a má aj veľmi pozitívnu odozvu. Nevyšiel v tom, že na Youtube nefunguje, tam tie shorts proste ešte nie sú domyslené.

Formát ktorý sa mi na tieto videá osvedčil sú videá s rýchlym strihom, chytľavou veselou hudbou a nahovorené hlasom. Nie je tam žiadna priama reč na kameru, lebo na to tam nie je čas. Samozrejme sú vertikálne a ba maximálne jednu minútu. Na Instargam som ich začal strihať aj na štvorec.

Jedna z podmienok ktoré som si pri tvorbe dal bola, aby mi ich príprava nezabrala príliš veľa času. Niektoré som točil na kamerku DJI Pocket, ale osvedčilo sa mi ich točiť iba na telefón, kde ich rovno aj strihám. Tento proces je najpriamočiarejší, najrýchlejší a strihu sa môžem venovať kedy uznám za vhodné. Telefón mám stále pri sebe a nič iné nepotrebujem. I keď už sa neviem dočakať až konečne upgradujem môj zastaralý iPhone 7.

Najlepšie tieto videá fungujú na TikToku. Dosiahli tam desiatky tisíc videní, jedno už má nad sto tisíc. Okrem toho majú veľmi dlhú životnosť. Ich videnia stále stúpajú. U Tiktoku obľúbený obsah starne veľmi pomaly. To je jedna z vecí čo ma veľmi prekvapila.

Dobre fungujú aj na Instagreme. Páčia sa užívateľom a uvidia ich aj tí, ktorí nemajú Tiktok. Nemajú tam síce žiadny extra dosah, instagram tak nie je postavený, ale zase majú obľubu u publika.

Na môj youtube kanál už #shorts pridávať nebudem. Shorts mi nepokazili dosah kanálu, v podstate na bežné videá vplyv nemajú a tak by som ich tam mohol dávať. Ale publikovanie shorts na hlavný kanál je zbytočne komplikované. Aby mi nekazili estetiku kanálu, musím im robiť náhľady. A to už je práca na počítať, čo zbytočne komplikuje tento formát. Zároveň kazia prehľadnosť na mojom kanály, ak si chcem pozrieť ako si viedlo posledných desať videá čo sa týka poradia, nemôžem pretože tam tie krátke videá zbytočne zaberajú miesto. Taktiež kazia prehľadnosť pre divákov na počítači, ktorí si chcú pozrieť čo som natočil, ale zbytočne tam kazia dojem minútové videá. Presvedčil som sa o tom sám, keď som si pozeral kanály iných tvorcov.

Youtube sľuboval väčší dosah v rámci funkcie #shorts, ale to boli plané sľuby (minimálne na Slovensku). Sledovanosť oproti bežným videám je mizerná. Áno prišlo zopár nových odberateľov, otázka je či budú pozerať aj normálne videá. Zároveň niekoľko ľudí odišlo. Dal som niekoľko shorts aj na môj druhý youtube kanál, kde nemám takmer žiadnych odberateľov a jedno získalo približne polovicu videní, ako to isté na hlavnom kanále. Na hlavnom mám takmer tridsať tisíc odberateľov, na druhom mám asi tristo odberateľov. A videnia na oboch kanáloch neboli zas až tak rozdielne. Preto nevidím dôvod dávať shorts na hlavný kanál, ale proste na ten druhý. A budem mať aspoň dva.

Najväčší úspech Shorts vidím v tom, že mi ukázali ako veľmi sú gastro videá obľúbené. A preto chcem skúsiť aj nový formát kratších, cca päťminútových klasických videí na šírku na hlavný kanál, ktoré budú taktiež zamerané na jedlo. Zatiaľ som to pracovne nazval Čínska minutovka, chcem aby boli tiež spontánne a bez pripraveného scenára. Uvidíme či sa mi to podarí. Pozerali ste #shorts? Čo si o nich myslíte?


p.s.: Pri točení videoa o Oscaroch som trošku aj pofotil mesto. Posielam pár fotiek.


(poznámka: Tento newsletter neprešiel korektúrou, za prípadné chyby sa ospravedlňujem. Chcem však tento newsletter udržať spontánny a tak ich zatiaľ korektorke posielať nebudem.)

Pavlove tipy #5

Týždenný newsletter Pavla Dvořáka

Pôvodne som tu chcel písať iba o YouTube, avšak zistil som že o YouTube chcem písať najmä preto, že to je niečo čím som teraz naozaj fascinovaný. Témy o YouTube začali prenikať aj do môjho newslettru Číne a myslím si že mu to trochu škodilo. Preto som sa rozhodol založiť si tento druhý newsletter a nazval som ho “Palo píše o YouTube (beta)”. Lenže ako som nad tým tak premýšľal, tak YouTube ma síce teraz fascinuje, ale určite tomu tak nebude navždy. Moje záujmy netvorí len YouTube a Čína, ale mám toho rád veľmi veľa, občas mám chuť písať aj o veciach, o ktorých väčšina ľudí ani nevie že mám rád. A tak som si povedal že sa tento mail už nebudem volať “Palo píše o YouTube”, ale iba Pavlove tipy. Budem písať o čom ma práve napadne a stále budem posielať maily raz do týždňa. Spravil som si aj malú pod-rubriku Fotošpeciál, kde budem pridávať fotky, ktoré som nafotil a robia mi radosť. Nechcem vás samozrejme spamovať a preto fotošpeciál budem pridávať na Substack ako články (Substack je platforma ktorou tieto maily posielam), ale neodošlú sa ako email. Iba ich vždy spomeniem v ďalšom čísle. A prvý fotošpecál som už nahral, ak vás to zaujíma nájdete ho na na tomto odkaze. Najobľúbenejšiu fotku z tejto série vám posielam aj sem.

Má rád filmy a najradšej mám tie, kde každý záber vyzerá ako fotografia. Fotografiu mám zase rád takú, ktorá vyzerá ako by bola z filmu. Aj preto fotografie orezávam na pomer strán 16:9 (bežný pomer strán pri filmoch) a pridávam trochu šumu pre atmosféru. Fotoprechádzky po meste kde so sebou brávam môj malý fotáčik Fuji mám strašne rád a je to môj najoblúbenejší spôsob relaxu. Snažím sa aby to aj zostalo relaxom a nestala sa z toho práca, preto tieto fotky nikdy neupravujem na počítači. Vždy si ich stiahnem do iPadu, prvé úpravy spravím v aplikácii Lightroom a potom pridám trošku filmovej chuti cez aplikáciu VSCO, skvelá aplikácia ak nepoznáte. Samozrejme vždy si archivujem aj pôvodné neupravené fotky, keby som na nich niekedy predsalen chcel pracovať.

Strašne rád by som tieto fotky zakomponoval aj do môjho YouTube kanálu a podelil sa tak o ne s väčším množstvo ľudí, ale ešte som neprišiel na to, ako to spraviť dobre. Mám dva príklady youtuberov ktorí to robia, a robia to skvele, nech máte inšpiráciu.

Sean Tucker patrí rozhodne medzi mojich Top 5 youtuberov. Je to fotograf a zároveň aj kňaz, jeho videá sú tak niečo medzi rozprávaním o umení a omšou. Skrátka divoká kombinácia, ale výsledok je skvelý. Občas robí aj tutoriály, ale tie moc nesledujem. Má však aj sériu rozhovorov s inými fotografmi a tie sú skvelé. Odporúčam napríklad toto video. No a on na konci svojich videí vždy pridá cca desať najnovších fotiek ktoré odfotil. Veľmi sa mi tento štýl páči a aj som ho v pár videách už vyskúšal. Ale myslím že to moc nefunguje ak je video o nejakej “vážnej” téme.

Druhý fotograf je Thomas Heaton. On robí také vlogy zo svojich foto výletov. Hovorí o tom, na čo zrovna mieri kamerou a čo mu daná scéna pripomína. Robí umelecké fotografie a tak aj jeho videá sú dosť abstraktné, pomalé, skoro až meditačné. Aj jeho štýl videí sa mi veľmi páči, i keď jeho videá nepozerám až tak často.

Obaja títo fotografi idú tak trochu proti prúdu dnešného youtube, nerobia rýchle strihy ani dynamický obsah. Častokrát len sedia na jednom mieste a kludne aj pol hodinu rozprávajú na kameru bez jediného strihu. Avšak skvele sa počúvajú.

Premýšlam som nad tým ako zakomponovať moje fotografie do môjho youtube kanálu. Zatiaľ jediná cesta ktorá ma napadla je tiež robiť vlogy z toho ako sa prechádzam po meste a fotím, možno o tých fotkách a daných situáciách aj niečo porozprávať. Možno vo videu aj natočiť ako ich upravujem. Popravde neviem. Plánujem to vyskúšať, aj som premýšlľ že to nepôjde na YouTube, ale iba na instagram ako IGTV aby mi to nekazilo štatistiky. Ale zase mi príde škoda nedať to aj na YouTube. Neviem, iba “nahlas” premýšlam. Máte nejaké nápady, alebo zaujímavé príklady? Pošlite mi ich, som zvedavý.

Palo


(poznámka: Tento newsletter neprešiel korektúrou, za prípadné chyby sa ospravedlňujem. Chcem však tento newsletter udržať spontánny a tak ich zatiaľ korektorke posielať nebudem.)

Loading more posts…